Pyžamová párty v záhrade

mája 23, 2016

Koncom minulého týždňa sme zavítali do Medickej záhrady. V pláne bola aj stretávka s kamoškou a jej UŽ! polročným Lukáškom. Naposledy sme sa videli, keď bola ešte v očakávaní.

Moji chalani boli ako obarený a aspoň prvú pol hoďku sa ich temperament spomalil a zo zatajeným dychom pozorovali ďalšieho do partie. Luky bol celý čas na celý svet vyškerený a bolo vidieť, že s maminou sú zohratá dvojka.

Počasie na rozloženej deke nám prialo len chvíľu. Ale aspoň trochu sme si vyvetrali vyzuté nôžky a pocítili mäkkosť udržiavaného trávniku.

Pred dažďom sme sa schovali v neďalekej kaviarni. Aspoň sme si dali teplé kafčo s čerstvým croissantom. Samozrejme, že sme nestihli prebrať všetko, ako to už u nás žien a matiek chodí.

Začalo sa zvečerievať a našu milú spoločnosť sme odprevadili sprevádzajúc čerstvým vzduchom po jarnom daždi.

Vlastne každá chvíľa strávená v starom meste je pre mňa taký malí sviatok. Zákutia historického centra našej malej dediny majú pre mňa obrovské čaro a keď boli chalani menší a čo to mi aj pospali v kočíku, dovolila som si aj nedýchať z toľkej krásy a predstavy, čo všetko sa udialo za múrmi starých barákov a koľko toho majú odpozorované stromy. Keď v jemnom vánku šuští lístie, čo si asi medzi sebou hovoria. Chcela by som sa z časti vrátiť do čias minulých a zažiť si kúsok z každého obdobia na vlastnej koži. Myslím, že to by bolo jedno zo želaní, keby som ulovila zlatú rybku.

Fotenie som chcela, respektíve potrebovala stihnúť rýchlejšie, než sa podarilo. Chalani sa mi totiž rozbehli po mokrej tráve a za chvíľu som mohla tichošľapky žmýkať. Jasné, že im to vôbec nevadilo. Veď boli v zápale spoznávanie zákutia neznámeho. Len na potvoru mi začal štrajkovať foťák a necvakal tak, ako by mal (a Vianoce sú ešte ďaleko). Musím s ním mať ešte trpezlivosť.

Ku koncu Adamčo ešte zahlásil, že „mami, kaka“. Tak som mu rýchlo prestrela plienku na zem, stiahla gaťuše a za Šimonkovho pozorovanie sme šli „na to“. Jasné, že do toho stúpil. To už som zo zúfalstva vybuchla smiechom. A v závane už iného „čerstvého“ vzduchu sme sa vybrali domov.

Mojim dvom som vybrala súpravičky od dvoch šikovných mamín M&M (Magda a Monika). Nadoma a Naven (TU) stvorili na materskej dovolenke. Doma na stole, s veľkým nadšením, láskou, z prirodzenej potreby, vlastnej sebarealizácie a chuti obliekať svoje deti podľa svojich predstáv. A to bolo v roku 2014. Všetky kúsky vyrábajú samy, od prvého návrhu až po balenia. Celý proces je v ich rukách.

Pre Adamča bol výber jasný..bicykle..Ale pre Šimonka som nevedela hneď tak ľahko vybrať. Po neviem koľkom lustrovaní kolekcie som sa nakoniec rozhodla pre potlač s macom. Keď som videla jeho rozžiarené kukadlá, bolo vybavené.

Materiál je z bio bavlny a v pohode som vyprala zmrzku aj kolená od trávy. Pri ich neustálom pohybe nie je ani nič vyťahané.

Po dopísaní idem kuk ich eshop a vyberať kraťase.

Zapojíte sa ?