Miláčikovia
Od detstva som viac inklinovala k nemým tváram. Asi to
bolo aj tým, že som bola introvert a poskytovali mi útočisko. K láske
k zvieratám vediem prirodzenou cestou aj svojich chalanov. Myslím si, že
je to aj dobrý štart do života. Naučí to empatii, trpezlivosti aj
zodpovednosti.
Škoda, že sme alergici. Ale predpokladám, že to dlho
nevydržíme a budeme mať aspoň škrečka. Ale ešte chvíľu počkám, kým chlapci
podrastú a budú sa môcť oňho starať sami. Ale pri tých dňoch, týždňoch, mesiacoch čo nám ubiehajú neuveriteľnou
rýchlosťou si myslím, že to bude o chvíľu.
Aj preto sa s mojimi pokladmi snažím tráviť čo najkvalitnejší
čas, aby sme mali veľa spoločných zážitkov a mali v budúcnosti na čo
spomínať a čerpať z nich.
Aj preto ma oslovilo otvorenie MALKIA parku, ktorý
zachraňuje zvieratká z cirkusov, alebo od súkromných majiteľov, ktorý ich
majú len ako atrakciu na naplnenie si bankového konta a starostlivosť
s láskou sú na bode mrazu. Striasa ma pri predstave, čo všetko majú za
sebou tie nevinné nemé tváre.
Areál je novučičký, všetky výbehy pre zachránených mi boli
sympatické svojou rozlohou aj vybavením. Hneď pri vchode nás privítali surikaty
– malé, vrtké zlatíčka. Oproti si vylihoval mladý tigrík. Prišli sme v čase
šelmej siesty. Všetci boli uvelebený pod slnečnými lúčmi a spokojne si
oddychovali. Nejaký návštevníci im boli ukradnutý. Kačičky, husičky a ostatné
okrídlence dostali od oboch mojich riadnu dávku kamienkov do jazera. V domnení,
ako ich kvalitne nakŕmili. Vlastne Šimonko tam bol asi len kvôli kamienkom. Mal
svoj deň. Čo kamienkový úsek, to zástavka. A tých je tam po celom obvode
veľa. Adamenko chcel od začiatku vidieť levy, tie boli až na konci parku. Tak
si iste viete predstaviť, čo som celý čas počúvala. Šli sme rozťahaný, ako
stará guma. Pár metrov predo mnou Adamčo s neustálim „mami, poď“ a pár
metrov za mnou zabrzdený Šimon, ktorému bolo šuma fuk, že sme prišli za iným
účelom, než zbierať kamienky, hrabať sa v koši a vyhladkávať nohy
ostatným návštevníkom. Našťastie s tými jeho kukadlami si vie každého
získať. Potvorka malá, vie ako na ľudí. Ten to bude mať v živote ľahšie,
keď mu tieto jeho ksichtíky a humor vydržia.
Tým, že po zhliadnutí kráľov džungle Adamko začal ďalšiu pesničku
„ mami, bluško malé“ a po rýchlom neskorom obede sme dali druhé kolo, už aj
s opičím pavilónom. Odchádzali sme úplne posledný a určite sa tam
chcem čoskoro vrátiť. To pôjdeme pozrieť a podporiť vstupným aj troch
zachránených žralokov.
Poznáte ten pocit, keď vo vás nejaké miesto zanechá veľmi
príjemný pocit a nemáte chuť odtiaľ ani odísť. O to viac, keď som to
isté zbadala na chalanoch.
Som rada, že existujú uvedomelí ľudia, milovníci zvierat a robia
pre nich to, že im takto dajú možnosť na lepší život.
ĎAKUJEM!!!
Kamil je prítulný ťaví samec. Dávala som mu celú ruku do papule a žiadne pokúsanie od neho nehrozí.
Takto ho "pokúsal" lev :-)
Dezinfekčných gélov je po areáli rozmiestnených niekoľko
Nové výbehy v procese prípravy už onedlho privítajú nové šelmy
OUTFIT:
Biková a macíková súprava: TU
Denimové bundy a šiltovky:TU
