Dnes doobeda sme si urobili výlet komplet vo štvorici. Náš
tata potreboval niečo na bike, tak sme to vzali takto šetrne k životnému prostrediu.
Šimonko už pri obliekaní spustil árie uspávacieho druhu. Tak
som si švihla, aby bol čo najskôr v kočíku a mohol si dudkať pri
snívaní.
Na zástavke pri automate sme trošku maturovali aký druh
lístka si zakúpiť, no po dôkladnom preštudovaní ponuky bol rébus vyriešený. Nalodili sme sa do dopravného prostriedku s mega
schodíkmi. No to som si uvedomila až teraz, s kočíkom a našimi drobcami
v ňom.
Adamenko mal pasiu z celej cesty, bol ako na tenisových
kurtoch :)
Nasával všetkých vystupujúcich, nastupujúcich pasažierov, autá videl tento krát aj z inej
perspektívy, čo bola preňho ďalšia zaujímavosť.
Ako sa on kochal všetkým naokolo, ja som zase nemohla spustiť
oči z neho. Pozorovať svoje deti a ich nadšenie z takej maličkosti,
ako cesta električkou je úžasné. Pri našich synoch si uvedomujem to kúzlo skromnosti a jednoduchosti,
ktoré im tak prirodzene stačí k spokojnosti.
Budem to opakovať stále, no učím sa od nich každým
dňom. Stačí ich len sledovať, nasávať a v mojom prípade sa rozplývať nad
ich vnímavosťou, úprimnosťou a teraz už aj v Adamčovom prípade
zmyslom pre humor.
Mať tak doma čarovnú paličku, ktorou si vyčarujem
poupratovaný byt, oprané a ožehlené prádlo a aj navarené..Tak to sa
ozaj tými našimi nasledovníkmi kochám celé dni.
Mimochodom spachtoško prespal celý výlet, Adamenko mal na
mále, ale vydržal so zvedavosťou v unavených
kukadlách. Síce sme nekúpili čo sme potrebovali, no ako poldenný výlet bol
príjemný.
Link:
0 komentárov