Dnes bol krásny deň so slniečkom nad hlavou a sniežikom
pod nohami.
Taký ideál zimy.
O to viac som sa tešila na prechádzku s mojimi.
Milujem to praskanie snehu pod nohami, vtedy sa prenesiem do rozprávkového
sveta.
Stačí mi len tak ísť a počúvať tento zvuk.
Šli sme Adamkovým tempom,
s pokojom na duši a veľa zodpovedaných otázok nášho staršieho.
Jasné,
že kopec z nich bolo zopakovaných
niekoľkokrát. Počas toho sme stihli odsledovať na čistej modrej oblohe dva vrtuľníky,
tri lietadlá a štyri stíhačky.
Vyrazili sme tesne pred obedom a vrátili
sme sa skoro pred stmievaním.
Líčka sme mali dobre vyštípané, nasiaknutý
vitamínom D a kilometrami v nohách.
Mimochodom anjelika v snehu som
bola „ochotná“ robiť len ja :)
0 komentárov