Stretli sa jedného dňa dve matky (mimochodom osudovo aj preto, že každá máme doma po dvoch loptošov). Baví ma fotiť a to je aj jeden z dôvodov vytvorenia nášho blogu. Ale dáma za objektívom, s ktorou sme toto všetko spískali je na rozdiel odo mňa profík.
Rovno v teréne som sa presvedčila o jej puntičkárstve, ktorý je pre fotografa veľké plus. A tak v jedno jesenné popoludnie sme dali dokopy mini foto dokument toho najprirodzenejšieho, čo môže medzi matkou a dieťaťom byť.
Kojenie, dojčenie, ako kto chcete. Mám to šťastie, že pri obidvoch mojich mám dostatok tohto čarovného obživa. Oboch som kojila, kojím a budem kojiť na požiadanie. Nikdy som sa neriadila časovým intervalom. Žiadne šlabikárové 3-4 hodinové intervaly. Dieťa vie najlepšie, kedy je hladné, smädné, či sa chce len pomojkať a cítiť blízkosť matky.
Pri Adamčovi som bola po ruke do 11. mesiaca. Mlieko mi už potom začalo prirodzene slabnúť a odchádzať tým, že mi Šimonko rástol pod srdcom. Na prekvapko to Adamko veľmi rýchlo pochopil a pri zaspávaní si zvykol na fľašku s rozmiešaným práškom s vodou, tzv. UM.
Našťastie mám aj pri Šimonkovi dostatok mlieka a to pre oboch. Od začiatku som vedela, že budem poskytovať túto činnosť obom aj tandemovo. Mám dvoch synov a čo ich týka, všetko násobím. Ani pri kojení to nie je inak. Každý má svoju stranu. Najkrajší je na tom ten moment, že sme všetci traja spolu-koža na kožu. Ale hlavne ten moment, keď sa držia obaja za ruky. Je to jeden z tých krásnych pocitov tepla pri srdci a úžasnému súrodeneckému prepojeniu.
Ako zvyknem vravievať, kojaca žena sa stáva aj nechceným exhibicionistom :-) Nemám problém kojiť v parku na lavičke, v čakárni u lekára, v nákupnom centre, na kúpalisku, pokiaľ nie som šofér, v aute vytočená do zvláštnej polohy. Tejto športovej disciplíne vždy a všade prispôsobujem aj svoj šatník. Aby som bola čím skôr k dispozícii pre moje pirane, nosím buď niečo s veľmi elastickým (niekedy aj vyťahaným) patentom, abo niečo na gombíky a zipsy. Vždy to ocením pri domáhaní sa toho svojho.
Som si vedomá toho, že nie každá z nás má to šťastie a preto som za to veľmi vďačná. A tam niekde do galaxie vysielam pomyselné ďakovačky.
0 komentárov