Prednedávnom, keď už začalo slniečko viac vykúkať a zohrievať
nás po dlhej a kvalitnej zime sme si vyšli na výlet k susedom. Okolo
parku v Kittsee jazdím pravidelne na nákupy, no až teraz po rokoch som sa rozhodla
prejsť cez bránu a okukať si to tam.
Stromy a kríky boli ešte bez púčikov,
ale aj bez nich to malo svoju atmosféru. Škoda len, že nás sprevádzal silný
vetrisko. Ja už to mám asi niekde vo vienku..vždy, keď sa so Soňou dohodneme na
fotenie, počasie je zdivočelé. Buď začne pršať, je hmlisto, alebo veterno.
Chalanov som navrstvila, ale ja som si vyšla na ľahko. Odtrpela som si to, ale
našťastie bez následkov.
Plisovanú sukňu som vždy obdivovala na figurínach, alebo
okoloidúcich dámach. Pôsobí tak žensky!
Pri nočnom „listovaní“ na ZOOTe som
objavila tento petrolejový kúsok, cena pre môj rozpočet bola vyhovujúca,
tak som neváhala a už bola v košíku. Šetrila som si ju na fotenie, už
som mala predstavu, ako ju skombinujem.
Keď prišla moja a jej chvíľa,
pohľad do zrkadla mi hneď zaklapol eufóriu. Nepripadala som si v nej ani
pekne, ani milo, ani, ani, ani..Ale čas ma tlačil a nové vymýšľačky
neprichádzali do úvahy. Určite by to trošku vylepšili opätky, aspoň na ten
krátky čas. Ale to už som organizovala oboch MOJICH v MIRAU teplákoch. Tie ma
najprv oslovili v dievčenskej kolekcii svojou „sukienkou“. Po konzultácii
som si počkala na chlapčenskú kolekciu a jasné, že moja úchylka na sivú sa
nezaprela. Prepojila som ju s čiernou, nech sú obaja trošku rozdielny.
Doplnila som to koženkami a vtedy ešte bielymi a nedotknutými teniskami. Na
druhý deň som skonštatovala, že „už“ sú vhodné len na ihrisko. Tak to chodí so svetlými
farbičkami pri neposedníkoch a zdravo živých a temperamentných deťoch.
Dúfam, že Vás svojou sivou diagnózou ešte nenudím :-) Kľudne píšte, aké príspevky by Vás oslovili, o čom by ste si radi podiskutovali.
0 komentárov