Pred pár týždňami sme boli pozvaný na svadbu a už som
mala chrobáka v hlave..čo na chalanov?
Chcela som
niečo naše tradičné, s tým aby to nebolo zase moc prehnané.
Nevesta je
totiž bývalá folkloristka, tak som jej týmto chcela vzdať hold.
Pochopiteľne
som s nimi chcela ladiť.
Nápad bol, no ešte ho zrealizovať.
Hľadala som, ale akurát v tom období vrcholila dovolenková sezóna, tak aj handmade trh
mi nejako zvlášť nepomohol.
Nič iné mi nezostalo..konala som sama.
Bolo to len pár dní do obradu, tak
som urgovala svoju dvornú krajčírku, pred ktorou smekám klobúk .
V metráži som
nevedela z ktorej látky skôr vybrať, tak som sa pre začiatok držala decentnej
klasiky a vybrala som bledomodrú košeľovinu.
Pre chalanov som vybrala
sviežu slniečkovú, ktorá v nás ešte aj na koniec sezóny evokuje teplé
letné dni.
Sebe som splnila už niekoľkoročný sen o áčkovej midi
sukni.
Opätky som nikdy moc nepreferovala, ak som nechcela byť za cicu ešte ako
nematka.
Inak, ako v teniskoidnej a ostatnej nízkej obuvi ma v podstate
ani nestretnete.
Takto pohodlne som to poňala aj tento krát.
Chápem, že nie
každému sa to môže páčiť, no pre mňa je gro pohodlnosť a to dupľovaná pri
fungovaní pri oboch mojich rozlietancoch.
Chalani boli na
svadbe oháknutý v tesilákoch a bielych košieľkach, na ktorých im
svietili ich prvé motýliky. Nápodobnú kombináciu sme ešte využili aj na našom
Vinobraní, kde výnimočne vyšlo aj počasie a nemuseli sme čeliť dažďu a ostatným
chladným poveternostným podmienkam.
Fotenie bolo dohadované na niekoľkokrát.
Buď sme boli chorý,
abo povinnosti, abo počasie..no myslím si, že zadosťučinenie prišlo vo veľmi
príjemnej atmosfére, ktorú dúfam je cítiť zo záberov.
0 komentárov