Pohodička.
Moja.
Nohy na stole, s kávou, ktorú dúfam
stihnem vypiť v normálnom čase..a hlavne teplú.
Obed sa varí a ja sa
chcem s Vami podeliť aspoň o krátky príspevok , kým sa mi moje trio
vráti domov.
Určite to poznáte, že pri tejto mašine čas uteká neuveriteľne
rýchlo.
Tak to snáď stihnem.
U nás je
našťastie väčší počet ihrísk, ktoré sa jedno po druhom rekonštruujú.
Počas pravidelnej prechádzky moji chlapi objavili jedno,
ktoré malo zabudované aj stroje na light cvičenie.
Adamčo ma tam poslušne zaviedol,
tak sme si zamakali spolu ( aj preto nie sú zdokumentované ).
Môj chlap to definoval, ako „ cvičenie pre
mamičky“.
Tiež má syndróm rodiča.
Ja by som to skôr definovala, ako „ cvičenie
pre seniorov“. No čo sa môjho tela týka, som na tom teraz asi tak :-D.
V domčekoch pod preliezkou je aj farebná zvonkohra,
tabuľa na kreslenie.
Ale Adamčovi sa lepšie kreslí na zem.
Ja som sa sním túto
sezónu do toho úplne zažrala.
Kriedy sa u nás míňajú rýchlo a náhodou
som našla jedny kvalitnejšie vo Vnímavé
hračky.
S Adamčom si takto šperkujeme aj kreativitu, pretože
aj napriek mojej snahe kresliť čo najreálnejšie sa to nie vždy podarí.
0 komentárov