Dnes má naše živé striebro rok.
Ani neviem
kedy a ako to ubehlo. Veď to bolo ešte nedávno, keď som si samu seba nevedela predstaviť
ako matku. A dvojnásobnú už vôbec nie. Aj preto som si na túto najťažšiu, najzodpovednejšiu a najobetovanejšiu
úlohu počkala.
A neľutujem!!!
Práveže o to viac si to užívam a každý deň beriem
ako dar.
Keď mi lekár na moje už podomácky potvrdené
podozrenie oznámil "gratulujem mamička, ste v 15tyzdni".. začala ma
chytať mierna panika, ako to zvládnem s dvoma bábätkami. Adamčo mal vtedy tesne
pred prvými narodeninami, začínal akurát chodiť.
No ako čas plynul a Šimonko vo mne rástol, bol Adamčo čoraz samostatnejší a
moje obavy sa rozplynuli.
Viac a viac som si začala veriť a tešiť sa na ďalšie
malinké, voňavé klbko.
Adamčo bol najprv flegmatický, no ako som sa zväčšovala začal pozorovať zmeny a byť vnímavejší. Natieral a hladkal mi brucho, ktoré bolo na moju
útlu postavu obrovské. Rečou svojho kmeňa sa prihováral malému bráškovi.
Ale v nemocnici pri návšteve nastal zlom. Akonáhle videl, že držím na rukách iné dieťa, jeho reakcie neboli dva krát pozitívne.
Ale v nemocnici pri návšteve nastal zlom. Akonáhle videl, že držím na rukách iné dieťa, jeho reakcie neboli dva krát pozitívne.
A začali moje obavy z príchodu domov.
Poviem vám, že to bola pre mňa jedna z najdojímavejších scén po pôrode. Šimonko bol usadený v kresielku, Adamčo si k nemu čupol a začal ho bozkávať a hladkať. Revala som ako malá, s veľkým balzamom na duši. A bolo vybavené.
Poviem vám, že to bola pre mňa jedna z najdojímavejších scén po pôrode. Šimonko bol usadený v kresielku, Adamčo si k nemu čupol a začal ho bozkávať a hladkať. Revala som ako malá, s veľkým balzamom na duši. A bolo vybavené.
Začalo sa skutočné bratské nažívanie. Zo
dna na deň sme boli vycibrenejšia partia a ja mám tu česť prehlásiť, že mám to šťastie
si to všetko užívať s nimi.
Či hektické rána, kedy oslávenec na mne vyslovene visí a snažím sa zvládať bežné veci pre mňa už automaticky jednou rukou, poprípade dolnými končatinami.
Rokmi naškrečkované dekorácie nahradia hračky,ktoré sa nachádzajú všade, vrátane pračky, kvetináčov, či kabelky. Poctivo žehlím kopu mini vecičiek, aspoň raz do týždňa, aby sme sa v tom prádle neutopili. Omrvinky..tak s tými fungujeme pravidelne, aj napriek častému hučaniu vysávača. Akurát teraz som sa zadívala na televíziu, z ktorej si chalani stihli počas minúty našej neprítomnosti urobiť tabulu a už je aj pokreslená transparentnou bielou kriedou.
Ale nie je nad to, keď vidím chlapcov spokojných a vysmiatych. Nie je nad to, keď na tajňása cez škulinku pozorujem ako sa spolu hrajú, Adamčo Šimonkovi niečo strašne dôležito vysvetľuje a v zapätí je medzi nimi boj o niečo pre nich veľmi dôležité.
Toto sú tie momenty každodenného fungovania a som za ne nesmierne vďačná. A môžem potvrdiť, že v našom prípade, ako bol Adamčo kľudné bábo..jeho mladší bráško je neposedný a vrtký..a cez ten svoj kukuč to vie riadne zahrať na mňa aj na manžela.
Či hektické rána, kedy oslávenec na mne vyslovene visí a snažím sa zvládať bežné veci pre mňa už automaticky jednou rukou, poprípade dolnými končatinami.
Rokmi naškrečkované dekorácie nahradia hračky,ktoré sa nachádzajú všade, vrátane pračky, kvetináčov, či kabelky. Poctivo žehlím kopu mini vecičiek, aspoň raz do týždňa, aby sme sa v tom prádle neutopili. Omrvinky..tak s tými fungujeme pravidelne, aj napriek častému hučaniu vysávača. Akurát teraz som sa zadívala na televíziu, z ktorej si chalani stihli počas minúty našej neprítomnosti urobiť tabulu a už je aj pokreslená transparentnou bielou kriedou.
Ale nie je nad to, keď vidím chlapcov spokojných a vysmiatych. Nie je nad to, keď na tajňása cez škulinku pozorujem ako sa spolu hrajú, Adamčo Šimonkovi niečo strašne dôležito vysvetľuje a v zapätí je medzi nimi boj o niečo pre nich veľmi dôležité.
Toto sú tie momenty každodenného fungovania a som za ne nesmierne vďačná. A môžem potvrdiť, že v našom prípade, ako bol Adamčo kľudné bábo..jeho mladší bráško je neposedný a vrtký..a cez ten svoj kukuč to vie riadne zahrať na mňa aj na manžela.
Tento rok bol pre nás všetkých riadne
vykoľajený z pohodičky.
Už sme štyria, Adamčo má parťáka na celý život „ v dobrom
aj zlom“, brata, kamaráta, spolubojovníka. Cestu k sebe si našli
prirodzene a každým dňom sa len šperkuje a vyvíja. Je vidieť, ako Šimonko
dobieha Adamča. Či v pohybovej aktivite, verbálnej ( počúvať celý deň
dvojhlasne „mama, mama“ je krásne, ale aj únavné ) a o loptošinách ani
nevravím.
Pre nás všetkých je to ďalšia škola života
a celá kopa šťastia.
0 komentárov