Tento príspevok píšem
s nadšením. Už pár týždňov tu máme obdobie nekonečných pobytov vonku. Na
toto čakám každú zimu, odkedy mám chalanov. Nevadí nám ani dážď. Ten sa dá tiež
v pohode prežiť. Buď „narastieme“, ako sa traduje, alebo
vyschneme v pobúrkovom sviežom vánku.
Adamčo aj Šimonko
majú radi zvieratá všetkého druhu. Ryby nevynímajúc. Dupľom, keď pravidelne
počúvajú príbehy nášho ocina, ako kvalitne strávil svoju mladosť a slobodu
na rybníkoch v jeho rodisku.
Na taký jeden sme sa
teda vybrali poprechádzať a oboznámiť našich synov spolu s chlpáčom.
Vždy sa naňho veľmi tešia, aj keď ten ich svojou váhou vždy preválcuje. Problém
nemali ani s mini rybičkami, ktoré im ocino ulovil. Pokiaľ im nevyskočili z dlaní, tak si ich tam bez problémov držali. Mali sme nalovené presne
štyri (za každého člena rodiny). Adamčo sledoval z brehu svoj mužský vzor
a Šimonkovi nebolo viac treba. .vedro s vodou a tam rukou
naháňal úlovky..až dovtedy, kým si ako správne neposedné dieťa a milovník vody
na seba nevylial celý obsah aj s rybičkami. Jemu by to samozrejme
nevadilo, veď mokrý nemokrý, hlavne že je stále čo vyparatiť. No tentokrát som
náhradné oblečko nemala. Takže vyzliekačka, baliť švestky a jede sa späť.
Aj napriek tomu, že
naše first time na rybníku skončilo predčasne, bol to zážitok pre celú rodinu.
Ja som bola spokojná zo spokojnosti svojich detí, tie iskierky v očiach z nového
dobrodružstva sú úžasné, manžel ten bol vo svojom úplne. Vrátil sa o pár rokov
späť..a tie iskierky v očiach mal veru aj on.
Rodina je pre mňa všetko. Je
pre mňa alfou a omegou. Keď vidím, že sú moji chlapi spokojní, to je
dôvod, prečo som šťastná a prečo má všetko navôkol väčší zmysel.
0 komentárov