Tieto fotky som stihla nacvakať pri našej za posledných XY
dní poslednej prechádzke. Príroda nám prichystala krásnu scenériu. Aj tie
sídliská boli krajšie. Samá beloba, mráz a tá pravá zimná atmosféra. Asi
sa už budem opakovať, ale čím som staršia, tým viac si začínam užívať aj
chladnejšie mesiace v roku.
Bol to deň pred..pred tým dňom s veľkým „D“ ( Štedrým
dňom). Všetci ho vnímame po svojom. Pre mňa sú to sviatky pohody a pokoja.
Kedy som zo svojimi najbližšími, s ktorými sa cítim dobre. Obklopená
láskou, vzájomnou, rozdávajúcou, prijímanou. Ako matka sa na to teším ešte
viac. Tie svetielka v očiach mojich najdôležitejším bytostí z nového, očakávaného
a pritom nepoznaného je tak čarovná. Aj preto mi žienky naberieme pár dní
pred toľko sily, energie a pustíme sa do príprav aj po nociach a to napriek
spánkovému deficitu. Len aby sme to teplo domáceho krbu počas týchto
výnimočných dní maximálne spríjemnili tým našim milovaným.
Nás to tento rok draplo aj medicínsky. Adamčo s teplotami
a prieduškami a Šimonko na tom nebol o nič lepšie. Aj napriek
tomu to moji špunti zvládali s gráciou. Až na to, že sme znižovali
teploty zábalmi, čípkami..vysávali hrudy hlienov a sirupovali s hereckými
výkonmi presviedčania, aké sú vynikajúce..som mala pocit, že sú fit..čo sa týka
ich energie bola aj napriek tomuto všetkému neutíchajúca..
Takto dlho sme doma ešte zatvorený neboli a vždy som
mala pred tým rešpekt. Že bude ponorka, že sa chalani budú nudiť..ale nič také
neprišlo. Asi to tak malo byť. Veď všetko má svoj zmysel. My sme si jeden
druhého maximálne užili, bez naháňania sa. Nie že by mi vychádzky nechýbali..čerstvý
vzduch má čo to do seba :-) No aj v tomto som našla pozitíva. A tak to má
byť. Pokiaľ Vám v tom nič nebráni, vnímajte aj prekážky s úsmevom.
0 komentárov