Tak tie sú u nás
momentálne najobľúbenejšia „prekážka“ na ktorejkoľvek prechádzke a je jedno,
či je tam jeden , alebo viacej.
Pohrabala som sa v archíve a našla som
ešte naše opatrné začiatky, kde bol Adamčo naobliekaný ako cibuľa.
Ale jeho
nadšenie z prekonaného prvého schodíku bolo o to radostnejšie.
Keď tak pozerám na
fotky z pred pár mesiacov je neuveriteľné, aký bol Adamenko maličký.
Vtedy si Šimonko ešte hovel v brušku.
O pár rokov budú
pre mňa tieto zábery ešte emocionálnejšie, než teraz. Aj z tohto dôvodu
som založila tento blog.
Aby som si aj „na papieri“ zakonzervovala spomienky,
momenty, situácie.
Čo ak ma neskôr lapí Alzhík ?
Takto o mesiac už
budem oslavovať Adamčove „len“ druhé narodeniny a o tri dni Šimonkov
polrok.
Pre mňa ako matku sú to významné chvíle v živote mojich milovaných
synov. Jasné, že chalani to ešte nevnímajú.
No ja to prežívam aj za nich.
0 komentárov