Dnes je posledný marcový deň a pre nás bol tento mesiac
trošku adrenalínovejší.
Prvý jarný deň sme so Šimonkom privítali za oknami
nemocnice a aby toho nebolo málo po predĺženom pobyte v tomto zariadení
sme si domov priniesli vírus. Čiže prvú noc doma na oplátku Adamčo celú
prevracal, minimálne 8 krát som prezliekala posteľ. A to, že sa pračka
točila 4 dni v kuse ani nevravím. Už som mala obavy, že ju presilím. Ale
zvládla to fešanda.
V sobotu mi zase volá manžel z pohotovosti, že si
pri svojom každovíkendovom športovom výkone vykĺbil rameno, ešte k tomu na
pravačke. Takže teraz 4 týždne fixácia a časom možno aj frustrácia z nemohúcnosti.
Babky u nás nefungujú, tak si aj teraz musíme všetko zorganizovať sami.
To
zvládneme! Musíme!
Napriek tomu všetkému ešte hektickejšiemu obdobiu, ktoré
máme na pár týždňov ( dúfam, že len na pár ) pred sebou si prvé jarné slnečné
lúče maximálne vychutnávam. Aj napriek tomu, že jar so sebou prináša pestrú
paletu farieb, ja som sa teraz namotkala na čiernobiele kombinácie. Aspoň som
sa trošičku pohla od mojej obľúbenej sivej :-D
Tieto zábery boli robené počas víkendu, kde sme po týždňovej
karanténe vybehli s chalanmi na chvíľu von. Samozrejme, že „vybehnutie“
trvalo celé popoludnie aj vďaka priaznivému počasiu, ktoré dúfam sa už u nás
udomácni.
Túto dvojfarebnú kombináciu, ktorej dominovali mototepláky a tričko úžasného predĺženého strihu od LoowFAT KIDS som navrstvila mikinami z minuloročnej kolekcie poľskej značky Tuss, obľúbenými koženkami River Island a nožandy mali obuté v tendoch z H&M a GAP. Obaja majú na hlavách Mirau čiapky.
Chalani
svoje outfity ešte oživili farbami od kried, s ktorými šantili jedna radosť. Okrem toho
sme stihli pozorovať vyliezajúci hmyz a ponaháňať loptu, ktorá ich sem tam
neposlúchla a odkotúľala sa ďalej, než by chceli.
Takže domov sme prišli ako grafiťáci zo záťahu, ale za to
spokojný a príjemne unavený.
Užívajte tak vzácne a dlho očakávané slnečné jarou
prevoňané dni.
0 komentárov