Z perín do lesa

októbra 16, 2016


Na konci víkendu sa u nás na blogu rozlúčime aj posledným vyletneným príspevkom. Všimli ste si, že prechodné obdobia ako jar, či jeseň už pomaličky ani nie sú ? Asi sa budem musieť preonačiť a šatník zahlcovať vecami len na dve ročné obdobia. Globálne oteplovanie má čo to do seba, ušetrí trošku z rozpočtu-možno :-) 

Čo sa týka mojej energie, toto obdobie mi moc nepraje. Aj proti svojej vôli som často unavená, apatická a aj keď viem, že mám ešte nejaké resty, ktoré som počas dňa nestihla, podarí sa mi zaspať s chalanmi. A to ešte nie je zmenený čas! Už teraz myslím a čakám na jar. A to zima ešte ani nezačala. Je to len pár dní, čo sme bývali celé dni vonku, obliekanie zabralo minimum času. No a pančuchové obdobie je tu. 
Aaale, má to aj pozitíva..tým, že viac času trávime doma, som toho stihla pomerne dosť. Také to skriňové upratovanie, pretrieďovanie, po 100 rokoch žehlenie (áno, tá kopa sa na mňa usmievavo mračila niekoľko týždňov) a už je fuč. Nie zázrakom, ale mojimi rukami tam a späť, tam a späť žehličkou.. Hračky doma sú plne využívané, nielen rozhadzovaním, kreslenie je na denno dennom poriadku..chalanov zatiaľ baví sa prizerať na moje picassovské umenie..dokonca nedávno mi kamoška povedala pre mňa zaujímavú vec, a to,  že kreslenie je prepojené s rečou..takže čakám u mojich, že sa im buď rozviaže jazyk, abo ruky :) Ale keď mám v tomto smere zhrnúť letnú sezónu, Adamčovi sa začalo pekne dariť v rozširovaní slovnej zásoby, aj keď ostatným musím ešte tlmočiť. Ale hlavné je, ŽE SA MU CHCE. Šimonko ho nasleduje. Možno budú na tom za chvíľu rovnako. 

A aby som niečo napísala aj k fotkám, tak toto je vec, na ktorú som hrdá (dúfam, že to nie moc silné slovo). Sukňu a košielky pre mojich som dala ušiť z posteľného prádla, ktoré ma už prestalo baviť. Materiál je na omak veľmi príjemný-viskózovobavlnený. Jemný, ľahký a povedala by som, že aj chladivý. 
Návrat Áčkových sukien ma veľmi potešil. Už od malička som obdivovala vo filmoch ikony strieborného plátna a v duchu si priala, aby sa táto móda niekedy vrátila. A je tu. A využívam to. Ja som síce nikdy nemala klasicky ženskú postavu so štíhlym driekom, ale cítim sa v nej dobre. U Adamča aj Šimonka, respektíve u ich košielok som išla po klasickom strihu ľudových košielok s predĺženým zadným dielom. Pre mňa osobne sú v nich čarovný. Ešte k nim dať vyrobiť kožené gladiátorky a môžu ísť do Terchovej :) 
Spojila som dva tradičné štýly, každý z iného obdobia. Proste zase tá moja intuícia.

 Fotenie sme mali deň pred Adamčovými tretími narodeninami. Balón nám nevydržal ani do úplne posledného záberu. Vďaka mojej nešikovnosti, som s ním zavadila o strom a už zostal tam. V niekoľkometrovej výške. To sklamanie v Adamčových očiach mám pred sebou dodnes. Trošku rana pre oboch. Aj som sa v tej sukienke pokúšala vyškriabať na strom, ale výška a absencia akéhokoľvek oporného bodu v podobe konárov zlyhala. Našťastie sklamanie teraz už môjho trojročáka zachráníla Soňula (fotografka) a darovala nám jeden zo svojej zbierky. Za to som jej veľmi vďačná (aj za trpezlivosť pri fotení). Mne to trochu zmiernilo výčitky a oslávencovi vyčarilo úsmev na tvári. A balón je doma doteraz. Číslo 3 u Adamča naštarovalo záujem o číslice. A svoj vek už má zmáknutý aj vizuálne.
Sú to len tri roky, ale ani neviem ako to ubehlo. Čo budem vravieť, keď bude mať šesť, desať a viac rokov ? Moje malinké, blonďaté, milované. 
Malinké-to už bolo, blonďaté-ešte chvíľu bude a milované-NAVŽDY !!! 

Mám Vás rada, cením si každý Váš záujem, či v podobe palcu hore, alebo komentu. Užívajte ešte dnešok v pohodlí a v pohode :)















  • Share:

You Might Also Like

0 komentárov