Už sú to 2 týždne čo sme sa vrátili z dovolenky. Chtiac,
nechtiac sa dostávam do reality a užívam si leto v tunajších podmienkach
s krásnymi spomienkami na Taliansko.
Na dovolenku mimo domácej pôdy som pôvodne myslela len s vytúžením.
Bola to úplná náhoda, kedy ma kamoška oslovila s nápadom užiť si to niekde
pri mori bez chlapov, len s mini chlopmi. Doma mi to bolo po pár
konzultáciách odobrené a začali sa kuť pytle a preposielať maily s destináciami
a ubytovaním.
Nie som náročný tip a mám rada voľnosť. Nepotrebujem k ubytovaniu
nič nóbl, ani lokajov ani all inclusive, pokiaľ teda nie som v arabskej
krajine, kde po prekročení areálu hotela nie je taký komfort ako napr. tu či v Chorvátsku.
Nie som princezná na hrášku a chcem si to užiť „se vším všudy“.
Je známe, že taliani si na výber nábytku nepotrpia a aj v lepších
apartmánoch je to ako u babky. Ale povedzme si, koľko času trávime vnútri? Minimálne.
Prišla som si predsa vychutnať more, plážové mestečko a tunajšiu mentalitu a kuchyňu.
Vo svojom okolí som známa tým, že aj na dovolenku si beriem dezinfekčné prostriedky
a ako prvé si to tam dám sama do pucu. Nikdy neviete, či teta neumýva tou istou handrou záchod aj
umývadlo. Je to trošku nechutné, ale istota je istota. Do sprchy a celkovo
po celom apartmáne bez šľapiek ani na krok. Posteľné prádlo si taktiež teperím so sebou.
Ale čo je u talianov zaujímavé,
veľmi si potrpia na separáciu odpadu. Všade po uliciach koše a kontajnery s nálepkami,
kam čo patrí. No aj keď ste v nejakej luxusnejšej kaviarni, abo reštike na
wcku je to trošku hardcore. Aj napriek osviežovačom vzduch je to ako na
verejných záchodoch.
Toď asi vsio k čistote a hygiene :-)
Toď asi vsio k čistote a hygiene :-)
Vyrazili sme na noc v čase, kedy chalani spia. Cesta
bola v pohode. Celú dopravu sme zlogistikovali spôsobom chlapi odvezú, moje auto pre istotu zostáva k dispozícii a aspoň jeden deň si užijú more
pred odchodom do pracovného procesu. Prvotná myšlienka bola, že si to
odšoférujem sama, veď čistý čas vychádzal cca na 6-7 hodín, ale takto to bolo
pohodlnejšie a praktickejšie. Mohla som preliezať k Šimonkovi kojiť a Maroš
mal istotu, že sme dorazili v poriadku. Ja som si hneď po príchode užila
aj jeho eufóriu z prostredia, aj keď mal predtým hrdinské reči, že jemu
stačí rybník s udicou niekde v jeho rodisku. Predsa pre nás
vnútrozemcov-more je more.
Hneď po vystúpení z auta som zacítila TEN príjemný
morský, soľou poprepletaný vzduch. Nie je nad to, keď ste po pár rokoch pri
mori a vážite si každú chvíľku a momenty.
Na apartmán sme
museli pár hodín čakať, chlapov sme zatiaľ vyslali s krpcami na pláž. My
sme si čakanie krátili s delegátkou a dohadovaním sa, či by sa nedalo
zložiť skôr. Nedalo. Veď siesta a ich kľud je cítiť všade. A prečo nie. Veľmi rýchlo som sa nainfikovala ich pokojom a nebolo to vôbec na škodu.
Nakoniec sme to vzdali a usalašili sa pri bazéne chytať prvý
taliansky bronz.
Tie prvé chvíľky a spoznávanie oblasti bolo kúzelné. Na
nás všetkých som badala tú radosť a pokoru mať možnosť byť na dovolenke. Tešili
sme sa z vyplavených medúz, mušlí na každom kroku a v prvé ráno
z prázdnej, na mňa romanticky pôsobiacej pláži, nedotknutej po teplej noci.
Výskali sme od radosti, pohľad na chalanov bol ohromujúci. Prežívali sme to
všetci spolu a to bolo pre mňa veľmi emotívne. Nie je nad to, keď sme
všetci štyria na rovnakej vlnovej dĺžke. Žiadne spory, realita zostala
doma..len čisté rodinné užívanie.
Hneď prvý večer nastala trošku panika. Po sprche som si
všimla na Šimonkových nohách a rukách identické pupáčiky, ako sú pri
kiahňach. Tak som gúglila a pozorovala celú noc, či nastanú nejaké zmeny. Maroš mi ešte chystal navigáciu a už ma videl ako si to pádime naspäť
domov a dovolenke dáme pápá. Na veľké šťastie sa nič nezhoršilo a ja som
dala pápá svojmu mužovi :-)
A začala nám dovolenka v trojici+kamoška so synom.
O ďalšom pokračovaní Vás budem informovať v druhej časti, nech toho
nie je naraz veľa.
0 komentárov