Radosti

mája 13, 2017

Poznáte ten pocit radosti, keď kúpite niečo v zľave a ešte sa vám to aj páči. Takto dopadol nákup teplákov 2v1 a mikín, ktoré vidíte na chalanoch. Ja som sa už len dopasovala v mojom obľúbenom sekáči o ktorom som písala TU.

Ale ešte väčšiu radosť a pýchu matky som pocítila, keď Adamčo zo dňa na deň začal jazdiť bez pomocných koliesok. Už je tomu nejaký ten týždeň, ale stále pri jazde na biku vo mne zbĺkne plamienok hrdosti.

Dnes som prvý krát skúšala dojiť kozu. Splnila som si jeden zo snov. Pre niekoho nepodstatné, pre mňa ďalšia zaujímavá skúsenosť. Samozrejme, že mi pri tom sekundovali chalani. O to viac to bolo príjemné a úspešné. Domov som si s hrdosťou niesla liter vlastne nadojeného mlieka. Ale neviem čo s ním, keďže som mu ešte stále neprišla na chuť. Možno sa ráno prekonám a dám si aspoň decko. Už len kvôli jeho vychýrenej kvalite. A možno mi to vráti aj môj pôvodný hlas. Už druhý deň mám mutovací chraplák.

Alebo pri minulo víkendových hodoch sme si to viac užili než v lani. Šimonko si mohol dopriať viac kolotočových atrakcií, čo ma tešilo ako matku súrodencov, z dôvodu, že už sú obaja MOJI na rovnakej vlne bez obmedzenia. Neviem ako vy, ale ja som spokojná, pokiaľ majú obaja všetko rovnakým dielom. Veľký rozdiel musím robiť jedine v tom, že jeden aj druhý sú z úplne iného cesta. Takže taktiku pri nich premosťujem. A verte, nie je to jednoduché. Ale čo si budeme nahovárať..určite nie som prvá, ani posledná. Rodičia dvoch a viac detí to poznajú viac ako dôverne. Hotová maturita to je. Dnes som sa akurát nad tým zamyslela. Áno, mala som ten luxus :)

Na jednej strane, ako rodič a milujúca mama robím všetko vlastne automaticky, s najväčšou láskou a odhodlaním a na druhej je to zložité. Ale to už je tou zodpovednosťou o ktorej som sa už nie raz rozpisovala.

Vnímam to tak, že materstvo nie je o tom, že mám odpovede na všetky otázky. Ani o dokonalosti. Veľmi často je to o tom, že sa ráno zobudím a poviem si, „ že to zvládnem“ a jednoducho to robím najlepšie, ako viem.