Moji

júla 07, 2015

Nič nie je krajšie ako pozorovať svojich synov pri tom, ako si rozumejú.

Každé ráno u nás začína božtekmi, donedávna sme to boli len my rodičia, ale už pár mesiacov si najviac pozornosti užíva náš najmladší od svojho brášku.

Posledné týždne je ozaj nádhera ich sledovať ako sa k sebe majú. Už sa dokážu aj sami vyhrať a to sme si mysleli, že to príde o niečo neskôr. Je to pre mňa endorfínova injekcia.

Snažím sa zaznamenať každý okamih do obrázkov. Pre niekoho sú to možno podobné zábery, ale pre mňa je v každom z nich niečo odlišne fascinujúce. Všetky okamihy majú pre mňa neuveriteľnú hodnotu.

Nasávam všetko, čo spolu zažívame.

Moji synovia sú pre mňa tie najdokonalejšie osobnosti. Sú to človiečikovia, ktorí ma už teraz toľko toho naučili. Nie vždy som plná elánu a energie. No stačí pohľad ktorý ma vždy dostane do kolien a je to tu! Idem na plný plyn.

Každý večer si líham s hlavou plnou myšlienok, či reakcie počas dňa boli primerané a správne k danej situácii.

Nikdy som nebola tak pyšná, ako keď som sa stala matkou dvoch modroočkov. Už to nie je o tom, že sa starám len o seba. Každé obdobie má svoju hektiku a čaro.

Sú tu ONI, budú ma potrebovať stále a to je najkrajšie poslanie aké sa mi kedy splnilo.

A ja pevne dúfam, že ho naplním k ich najväčšej spokojnosti.